ako do tmy plačem.
Bezradne ruky vzpínam.
Už celá som z inovate,
mrznem.
Koľkokrát v živote,
boľa som pod ľadom
a z čiernej tmy,
hľadela do slnka.
Tak aspoň na chvíľku,
zblízka dýchni na mňa,
aby srdce zmrzlé,ožilo.
Nech z tvojho dychu,
cítim teplo sálať.
Aspoň na chvíľku.
Kým zastaví sa čas..
Tak prosím nenechaj ma
pod tým ľadom,
kde mrznú všetky sny
a chladí inovať.
Vdýchni život,
nech nakreslím ti,
kyticu ruží,
čo chcela som ti darovať.
Vdýchni život
29. 11. 2007
Počujem sa,
basnicka
(rebeka, 25. 6. 2012 13:23)