Ticho po búrke
23. 7. 2009
Kráčam
po najvyššom výčnelku
stuhnutej búrkovej dráhy.
Pomaly sadám si
nohy prekladám
prstamy preosievam
piesočné významy
silu a vzopretia mora.
Ticho pozerám ako
ako tkáči svetla
tkajú obzor červenou.
Vstávam a vydám sa na cestu
hľadať ticho,
v ktorom aj šepot tvojich pier
bude ako buchot
na krídlach veľkých dvier.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.