Sestričke
23. 7. 2009
Som kamenný breh
driemajúci starnúci
čo videl všetko
a všetko pozná
z dávnej éry.
Ty riečka si
čo beží svahom
no múdrosti
tej kamennej
sotva verí.
Si mladšia ako ja
a právom iskríš jasom
dávaš prednosť
zábave a hre
pred myšlienkou
a niekedy
ani nevnímaš
že som.
Úsmevom ako mečom
zatínaš do mňa
do tváre čo občas
smútkom
sa zachveje.
Srdce máš plné ohňa
a búši,
búši
rytmom nádeje.
Ja vždy
tu budem ,
pre teba
a ty
dúfam pyšná
/že tvoja sestra som /
budeš mi ďalej
rozprávať
o svojej láske a
svojich snoch ...