tie návraty,
v odveky.
Odišla láska,
navždy, na veky.
Odišla kľudne,
ako keď slnce zrána
trieli nahor,
nad obzor.
Ako keď kvet sa roztvára,
keď cítiš sa stratený.
Ako to jedno bledé ráno,
keď bol si sám
a zore boli krvavé.
Uvidel si v nich otvárať bránu.
A ona, víla,
uprostred stála,
ruže v náručí objímala,
jednu po druhej núkala
a Ty si bral.
Bral si
a nevedel vďačnejším byť.
Bral si až jej,
žiadna nezostala.
Keby tie kvety
o láske rozprávali,
šepkali sladké slová,
len nimi plnil by si
jej náručie.
Aby vedela o láske,
aby..
Milovala
Šepkanie ruží
6. 1. 2008
Prechody času,tmy,
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.