večnosť sa dotýka,
hraješ čierne tóny,
no melódia, uniká.
Zajať som chcela tú pieseň,
do tajnej pasce osnovy.
S vierou že prehovorí,
že čosi z teba obnoví.
No sú to iba tóny,
a človek sám chytený,
do siete čo nemá tôňu,
do hluchoty bez ozveny.
Tak aspoň občas zamávaj mi,
daj sa mi poznať z oblohy!
Povedz že ty si sivý oblak,
že z teba prší dážď.
Ty na mňa leješ svoju priazeň,
a ešte vždy ma rozpoznáš.
Povedz že láska neumiera,
že nie smrti sa podobá.
Podaj mi gestom gavaliera
ozvenu svojho života.
Tie tvoje nežné prsty,
brnkajú v mojej pamäti,
kým spomínam,
pieseň žije.
Smútok láskou posvätí.
Povedz že láska neumiera!
23. 12. 2007
Tvojich prstov jemných
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.