Keď lovím v mysli
krídla letu
prsknem striebro
na paletu
V tej sivej machuli
obláčik ústa
našpúli...
Na bozk?Či na posmech?
Ktože vie!
Oblak má ústa vatové
a úsmev trošku
rozstrapkaný
keď obletuje
aeroplány..
Vznášam sa v
striebornom perí
Cesty sú ako tenké
nite
Človeka na nich
nevidíte...
No zrazu-koniec obradu
mám po krk toho
náhľadu
Veď nie som anjel
ani vták
patrím na zem
tak- či tak..
Chcem postáť v tieni
jablone
loviť závan sviežich
polí
Cítiť srdcom,
hoc aj bolí..
Sú to divné pravidlá
Človek sa vznesie
na krídla
preskakuje vlastný
tieň,
aby sa znovu vrátil
preň..
Do dediny,mesta
do rodiny
Tam človek kvitne,
zotlieva
a každý deň,clivo hľadí
do neba...
Na sivých krídlach
2. 11. 2007
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.