čo z tvojho bozku dýchala.
Stratila sa farba všetka.
Ten jas,
už chvíľa bývalá.
Tvar bez života,
forma schnúca,
dnes na hrudi mi spočíva.
Vysmieva sa teplu srdca,
vec mlčiaca, mrazivá.
Môj plač ju márne vzýva,prosí,
už nevie vôňu oživiť.
Len nemý osud bez ponosy.
A môj?
Tiež taký mal by byť.
Kytička fialiek
5. 2. 2008
Už zmizla svieža vôňa kvietka,
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.