Zopäla som ruky
na prahu domu.
Bol otvorený tiahlo tam,
zo všetkých strán.
Chladom a cudzím pachom.
Strach plazil sa,
na náš prah.
V ten strašný deň
ostal náš dom bez ochrany,
celkom dokorán.
Nemal pani a chýbal mu aj pán.
Tak zavrela som,
šťastie domu poistila zámkou,
na sedem západov.
Len zavše sa mi zdá,
že z komína,vietor na čosi,
čudné spomína.
Dnu vkradol sa vánok,
pohol závesom,
odohnal spánok.
Tak obzriem sa v každom smere,
privriem lepšie dvere.
Zopnem ruky ako sponu,
pre väčší pokoj tohto domu.
Keď vietor spomína
24. 11. 2007
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.