jesenná rapsódia
Pichľavé slnko hádže
cez hmlu dýku
ráno do trávy
už zas sa jeseň
v pestrých háboch,
ponad horu prechodí.
Z kvetov cez noc
zostáva sklo,
na stromoch sa pomaly,
tiché lístie skrúca
v zabudnutí
kvapky po skle
kĺžu jemne
v okne v zlome svetla
aj tvoj
profil bledne
tak zvonivo, zľahka
dážď
sa tomu smeje,
keď jeho valčík
krúžiť sa pustí,
ako po klávesách
prejdú známe prsty.
Už ťažko zistiť
či august je, či február
jeseň stŕha listy
rozvešia ich jar?