stretnúť Ťa
na mramorových schodoch
smerujúcich kdesi do prázdna..
Vravieť si rozhárane
prázdne slová a
usmievať sa cez skrytý tieň..
No kdesi v hĺbke srdca trpieť
a nemôcť spraviť nič,
vôbec nič..
Je zvláštne
stretnúť Ťa na ulici,
práve vo chvíli,
keď píšem Ti imaginárny
list a posielam Ti bozky..
Je zvláštne
stretať Ťa tam,
kde chcela by
som Ťa vidieť a postáť
s Tebou chvíľu..
Už neverím že náhodná
bola Tvoja cesta,
keď stretla som Ťa
na druhom konci mesta.
Ako maják si tam stál
a bolo zvláštne,
že objať som ťa chcela,
znova a znova.
Aby vložil si sa do hry
čo nazvali sme životom!
Je to zvláštne
3. 10. 2007
Je to zvláštne,
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.