zatieňuje jemne,
zľahka tíši,
prudko opája.
Ako struny blúdia
prsty nežné,
tým kúzlom,
čo zve ma do raja.
Môj mozog divie,
kráti sa mi dych.
V oku slza pramení,
pohľad vníma,
tiene dlhočizné.
Krv načúva,
srdce chvie sa,
v plameni.
Ako rosa v rannom
slnku mizne,
ja strácam sa,
vo vzdychoch
extázy a trýzne.
Do výšav ma berie
náhle s nimi,
plávam v inej sfére.
Svet mizne v hĺbke
a s ním myšlienky šedé.
Extáza
19. 1. 2008
Tvoj hlas mi dušu
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.