Duša stromu
Nech neklamú ťa
veci povrchom,
že toto,
čo stojí tu,
je len strom.
V hĺbke vetiev žije
túžbou,
aby sa k výškam vytiahol.
Na jedľu sa pozri
na tú,
čo svojim vrcholom
mieri rovno k zenitu.
Upri oči
na drevený chrám
čo svoj osud
živicami prežil
ako k budúcnosti
siaha v jase rán.
Veď aj krčah z dreva
na labuť sa podobá,
v jeho krivkách
vtáčie tvary skrývajú sa.
Áno!
Ani drevo nechce byť
len nádoba
aj duša stromu
chce vzlietnuť
do výšav.