Dovidenia jarné brieždenia
Čo sa stalo s mojím okom?
Len pomaly,
pomaličky
opúšťajú ho smútky
a z otvorených dlaní
uzavreté potešenia
v pamäti končia.
To letné - letmé
ahoj
a dotyky,
plaché - dovidenia.
Smiech a obraz dúhy
v drobných kvapkách
krúži
a dažďu?
Tomu sa žije
tomu sa smeje.
S vetrom vedno
kradnú prstence vlasov
navlhnuté vôňou živíc,
schovávajú
stromom tiene.
A leto?
To sa už plaví,
kanálom zaváranín
a čaká
tak ako ja
na nové jarné
brieždenia.....