nestáli a vratký,
nie je to mramor,
ani hrdá meď.
Zapadnú prachom,
moje skúpe riadky,
zabudne na mňa, svet.
Nie som veštcom
a sláva mojou družkou
nikdy nebola.
Čas ma zmetie,
ako suché lístie,
ako omrvinky, zo stola.
Zostanem zabudnutá,
všetko zhasne,
no možno niekto,
páliac staré rárohy,
spomenie si ľahostajne,
na moje básne,
na môj život úbohý.
Pomyslí si: žila, písala,
chválili ju bili,
veď čudákov je, medzi nami dosť.
A možno dodá: No ani
v najhoršej chvíli však,
nevzývala neprávosť.
Čo všetko spraví čas
2. 4. 2008
Staviam si pomník
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.