Búrka pocitov
5. 3. 2008
Prúd sĺz mi zastrel oči
a pohľad nevidel to,
čo podávaš mi.
/Tak nedočkavo../
To svetlo súcitu,
s nehou, v jeho
lúči,ukrytú.
Tvoj hlas bol rosou,
čo padá jemne,
na polomŕtve kvety,
tvoje pery sa chveli
a oči ticho, nástojčivo,
zahnali mi z mysle,
/aspoň na chvíľu/
ten smutný môj život.
Nie nedaj priestor,
výčitkám a zlosti,
tým všetko pekné,
by sme ubili.
A srdce? Kam sa potom uchýli?
Si jemný,dobrý,
no môj svet sa zrúca,
ak zistím,
že priazeň bola hraná,
ak vyhostíš ma z útočiska- srdca,
či znížiš k maske- pohŕdania.
I keď len pre to,aby ukrytou,
zostala búrka pocitov.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.