Blikanie v stromoradí
24. 7. 2009
Červený lampáš zabliká
kdesi v nočnom stromoradí
v lomoze bubnov zavzliká,
akoby tam bol prichystaný
zaplavený tmou,
júlovými snami.
Prepychom času
v pokojnom tieni
s magickým šumom večera
vo vlastnom tichu
počuť len,
piano
pána Beethovena.
Každý tón začal v inej
rane svietiť
obom nám celým telom
krvácali kvety
a oči spodobené plačom
citlivý nástroj nás
pochopil
a žasol.